Koľko zbytočných problémov si robíme, keď sa trápime vecami, ktoré vôbec alebo málo vieme ovplyvniť. Dospelého syna, ktorý cestuje autom a hodinu mešká, vidí nervózna matka, ako kdesi cestou havaroval a vezú ho do nemocnice. Alebo dcéra, budúca maturantka, určite nezmaturuje, pretože nikdy nemá šťastie pri ťahaní otázok a tá slovenčinárka na nej tak sedí... atď.
            Na jednej strane je veľmi dobré niesť zodpovednosť za seba i za svojich blízkych, myslieť na budúcnosť a nebrať ju na ľahkú váhu. Na druhej strane je však škodlivé, ak si pestujeme prehnanú, až chorobnú zodpovednosť.
            Fantázia plná problémov a premietanie katastrofických scenárov v myšlienkach vyvoláva paniku, úzkosť a strach. Tie môžu potom viesť k ďalším starostiam, ktoré pôsobia na našu fantáziu a provokujú zasa nové, horšie predstavy. Takáto situácia ochromuje psychické i fyzické sily človeka, ktoré tak veľmi potrebuje na prekonávanie každodenných prekážok.
            Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok – zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 34) Pozýva nás k tomu, aby sme zložili z očí „čierne okuliare“, odložili nabok katastrofické scenáre a stali sa slobodnými deťmi Otca, ktorý vládne nad všetkým.

                                                                                              (podľa Maxa Kašparů)

„Kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?“ (Lk 8, 25)